Preskočiť opakujúce sa navigačné odkazy

Detail mediálnej správy

Siedmi mali zlatú "dupľu"

Typ správy:  internetový článok

Zdroj správy:  Pavol Kubiš, denník Šport

Správa o:  Peter

20.07.2021

Siedmi mali zlatú "dupľu"

20.7.2021 - Pavol Kubiš, denník Šport


Slovenskí volejbalisti pred desiatimi rokmi po druhý raz triumfovali v Európskej lige. FOTO: TASR

    Pre slovenských volejbalistov to je najväčší domáci úspech v histórii. Po tom, ako v roku 2008 na finálovom turnaji v Burse senzačne prvý raz vyhrali Európsku ligu, zopakovali si to o tri roky v Košiciach. Ako vôbec prvé mužstvo to dokázali druhý raz. Aj keď je to "iba" desať rokov, mnohí hráči už svoju kariéru ukončili. Viacerí sa natrvalo usadili v zahraničí. Pekné spomienky však zostali.

    Vyše štyri tisícky divákov v Steel aréne tlieskalo vo finále 17. júla 2011 famóznemu obratu Slovákov z 1:2 na 3:2. Najväčšiu zásluhu na ňom mal striedajúci 21-ročný mladík Peter Michalovič, v tom čase univerzál Ostravy. Dnes už oporu reprezentácie a dvojnásobného najlepšieho volejbalistu Slovenska poslal tréner Emanuele Zanini na palubovku v treťom sete namiesto Milana Bencza. Michalovič bol jeho žolíkm, nazbieral 20 bodov. "V reprezentácii som bol vtedy iba krátko, bol to pre mňa prvý veľký úspech. Atmosféra v Košiciach bola úžasná, finálový zápas so Španielmi patrí medzi moje najkrajšie spomienky," aj dnes s iskrou v očiach spomína na svoj rozprávkový večer. Z nosiča vody sa stala hlavná hviezda večera.

    Zhodou okolností v piatok odštartovali naši volejbalisti v Nitre prípravu na septembrový európsky šampionát. Možno od jedného z lídrov súčasného tímu vytiahnu nejakú spomienku i mladší spoluhráči. Do euroligovej dvanástky sa dostal ako najmladší namiesto Martina Nemca, ktorý si v závere klubovej sezóny v Taliansku zlomil malíček na smečiarskej ruke. Už po semifinálovom víťazstve 3:0 s Rumunmi mali Slováci istotu, že o dva týždne pocestujú do Ottawy na medzikontinentálnu baráž o postup do Svetovej ligy proti domácej Kanade, pretože Španielsko sa do nej neprihlásilo. Zhodou okolností vtedajšia hviezda Španielov kubánsky rodák Sergio Noda bol uplynulé tri sezóny Michalovičovým spoluhráčom v Nantes.




Peter Michalovič - Zaniniho žolík

    "Bola to veľká radosť. Európsku ligu sme síce vyhrali už druhýkrát, ale prvý raz pred domácim obecenstvom. V pamäti mi utkvelo aj to, že som po dlhej a ťažkej sezóne ledva chodil, moje kolená tú únavu už nezvládli. Keď som ako kapitán preberal víťazný pohár a mal som zísť zo stupňa víťazov, cítil som v nich veľkú bolesť," hovorí stále aktívny nahrávač v druhej najvyššej poľskej súťaži a najstarší hráč vo vtedajšom tíme Michal Masný. Žilinský rodák si prevzal aj cenu pre najlepšieho nahrávača turnaja.

    V piatom sete za stavu 14:12 jeho šikovnú mečbalovú nahrávku zakončil útokom stredom siete blokár Emanuel Kohút. "Poslednú loptu vo finálovom zápase si pamätám dvakrát, Mišo Masný mi nahral signál "koňa" cez prvý sled. V zápase nám veľmi pomohol Peťo Michalovič, bol to štart jeho reprezentačnej kariéry. Final Four v Košiciach je jedna z mojich najkrajších spomienok. Nezabudnem však ani na premiérové prvenstvo v Európskej lige v Burse 2008, kde sme pre zmenu vo finále zdolali Holanďanov, s ktorými sme predtým všetky zápasy prehrali," dodáva Kohút. Okrem neho a Masného majú vo svojej zbierke obe zlaté medaily z Európskej ligy aj Juraj Zaťko, Milan Bencz, Martin Sopko st., Roman Ondrušek a Tomáš Kmeť.

    S nabalenými taškami z Košíc odchádzal Tomáš Kmeť. Dostal nielen cenu pre najlepšieho blokára, ale aj pre najužitočnejšieho hráča turnaja. Tú nečakal, pretože prestížne ocenenie MVP väčšinou na takýchto podujatiach dostávajú univerzálni hráči či smečiari. "Celkovo to bol úspešný rok. S Braňom Skladaným a Robom Hupkom sme predtým vyhrali s Hachingom Nemecký pohár. Nebolo to jednoduché, v reprezentácii sme prežili štyri či päť mesiacov. S Robom, s ktorým som býval na izbe, som bol možno viac ako s manželkou. V semifinále sme zdolali silných Rumunov, ktorých vtedy viedol Stelian Moculescu. Finále so Španielmi bolo vyrovnané. K obratu nám v ňom pomohol Peťo Michalovič, ktorého vtedy nikto nepoznal," poznamenal Tomáš Kmeť. O dva mesiace bol na ME 2011 v Prahe a Karlových Varoch, kde Slováci obsadili skvelú priatu priečku, kapitánom nášho tímu.

    "Na perfektnú atmosféru v zaplnenej Steel aréne v Košiciach nezabudnem, bola to u nás prvá podobná akcia. Škoda, že sme následne neuspeli v kvalifikácii do Svetovej ligy v Kanade, na Európsku ligu však nadviazala piata priečka na majstrovstvách Európy. Celý rok 2011 však bol dobrý. V reprezentácii sme strávili vyše štyri mesiace, ale oplatilo sa," spomína jeho dvojička z hotelovej izby Róbert Hupka. Z oboch budú v tomto roku už štyridsiatnici.

    Zatiaľ čo pri triumfe v Burse 2008 bol ako smečiar a na ihrisko sa dostával skôr na taktické striedania, druhé zlato si Roman Ondrušek užil na palubovke viac. Vyhlásili ho aj za najlepšieho libera turnaja. Následne do Kanady necestoval. Ženil sa, dnes majú s manželkou Ivanou štyri deti. "Pri spomienke na Košice sa mi vybaví super atmosféra. Hralo sa na východe republiky, pre mňa v domácom prostredí. Finále bol krásny zápas a začiatok kariéry Petra Michaloviča, ktorého som mal možnosť posledné tri roky sledovať vo Francúzsku. Sú to pekné spomienky, aj na Zaniniho drezúru," povedal Ondrušek.

"Mali sme dobre poskladaný tím z mladých i starších hráčov. V Burse 2008 to bol pre mňa nový zážitok, lebo dovtedy som zlatú medailu nemal. Pri košickej "dupli" bolo skvelé, že sme ju dosiahli aj pred rodinnými príslušníkmi v hľadisku," doplnil ho ďalší už bývalý volejbalista Milan Bencz.

    Rok 2011 bol rokom slovenských volejbalistov. Po Európskej lige, kvalifikácii do Svetovej ligy a ME v Česku a v Rakúsku odohrali v novembri ešte aj turnaj olympijskej predkvalifikácie v Poprade (už pod vedením novej trénerskej dvojice Štefan Chrtiansky a Andrej Kravárik), vo finále ktorého im Španieli v tajbrejku 17:15 vrátili prehru z Košíc. Na konci roka ich v ankete KŠR vyhlásili za najúspešnejší slovenský športový kolektív roka.

AKO HRALI V KOŠICIACH

SemiFinále
SLOVENSKO – RUMUNSKO 3:0 (25:14, 28:26, 25:19)
Zápas trval 83 minút. Pred 2000 divákmi rozhodovali Saltalippi (Tal.) a Bjeličová (Srb.).

SLOVENSKO: Masný 4, Kohút 9, Sopko st., Bencz 18, Kmeť 13, L. Diviš 9 (libero Ondrušek, Hupka 4, Chrtiansky ml., Zaťko). Tréner: E. Zanini.
RUMUNSKO: Bartha, Stancu 4, Olteanu 9, Voinea 5, Birau 5, Gontariu 18 (libero Fehér, Moisa, Maries, Borota, Roman). Tréner: S. Moculescu.

Finále
SLOVENSKO – ŠPANIELSKO 3:2 (25:22, 22:25, 24:26, 25:22, 15:12)
Zápas trval 137 minút. Pred 4000 divákmi rozhodovali Dudek (Poľ.) a Saltalippi (Tal.).

SLOVENSKO: Masný 4, Bencz 14, Kohút 16, Sopko st. 8, Kmeť 8, L. Diviš 19 (libero Ondrušek, Zaťko, Michalovič 20, Hupka). Tréner: E. Zanini.
ŠPANIELSKO: Hernán, Noda 28, Delgado Escribano 10, Fernández 11, Pérez 24, Garcia-Torres 10 (libero Llenas, F. Rodriguez 1, Sugraňes Martinez, Palharini). Tréner: F. Muňoz Benitez.

ČO DNES ROBIA

PETER MICHALOVIČ (1990, univerzál): Už dvojnásobný najlepší volejbalista Slovenska 2019 a 2020 patrí k lídrom reprezentácie. Po troch rokoch sa z francúzskeho Nantes sťahuje do gréckeho Syrosu.

MICHAL MASNÝ (1979, nahrávač): Najlepší volejbalista Slovenska 2008, 2009, 2014. Po trinástich sezónach v poľskej PlusLige sa s druhou poľskou manželkou usadili v Bydgoszczi, v drese ktorej ho čaká druhá sezóna v druhej najvyššej súťaži. V tej minulej bojoval s tímom o návrat medzi elitu, získal bronz.

JURAJ ZAŤKO (1987, nahrávač): Minulú sezónu odohral vo VKP Bratislava. Reprezentácii v máji pomohol k postupu na tohtoročné ME v estónskom Tallinne, s 251 zápasmi je jej aktuálnym rekordérom. Pokiaľ by na šampionáte štartoval, so siedmimi účasťami by vytvoril ďalší rekord.

LUKÁŠ DIVIŠ (1986, smečiar): Najlepší volejbalista Slovenska 2012. V roku 2011 prestúpil do ruského Novosibirska, s ktorým v roku 2013 druhý raz v kariére vyhral Ligu majstrov. Slovensko reprezentoval do roku 2014, následne prijal športové ruské občianstvo. Ruskú superligu po desiatich rokoch však opustil, v novej sezóne si oblečie dres tureckého Cizre.

MARTIN SOPKO st. (1982, smečiar): Najlepší volejbalista Slovenska 2015. Najlepší volejbalista Slovenska 2015. Stále aktívny kapitán volejbalistov Prešova sa v roku 2014 po deviatich rokoch v zahraničí vrátil domov. Najstarší hráč extraligy okrem volejbalu učí telocvik a športovú prípravu.

ŠTEFAN CHRTIANSKY ml. (1989, smečiar): Žije v Innsbrucku, kde ukončil kariéru v roku 2018. Ako čerstvo promovaný fyzioterapeut sa do volejbalového diania už v tejto novej úlohe vráti, Tirolu bude vypomáhať po návrate klubu do rakúskej bundesligy. S partiou kamarátov sa chystá hrať v krajskej lige za TI – ako nahrávač.

RÓBERT HUPKA (1981, smečiar): Víťaz Ligy majstrov z roku 2007 ukončil vrcholovú kariéru počas sezóny 2016/17 v Nitre. Je asistentom trénera pri reprezentácii do 20 rokov, v Púchove sa venuje trénovaniu detí a hráčsky možno vypomôže aj MŠK v I. lige.

EMANUEL KOHÚT (blokár, 1982): Najlepší volejbalista Slovenska 2013, 2016, 2017, 2018. Po ôsmich rokoch v talianskej Serii A1 a piatich v poľskej PlusLige sa po štrnástich rokoch vrátil do našej extraligy. S Komárnom bude účinkovať aj v Lige majstrov. S reprezentáciou sa lúčil v januári 2019 po postupe na ME ako jej kapitán.

TOMÁŠ KMEŤ (1981, blokár): Najlepší volejbalista Slovenska 2005, 2011. Kariéru ukončil v roku 2016 v Berlíne ziskom triple – vyhral majstrovský titul, Nemecký pohár i Pohár CEV. Pracuje ako finančný manažér v medzinárodnej firme Amazon v Bratislave. Chvíľku bol členom správnej rady SVF, za volejbalom sa mu necnie.

TIBOR FILO (1984, blokár): Naposledy hral vo Fellbachu, v roku 2018 musel ukončiť kariéru zo zdravotných dôvodov. Má za sebou už štvrtú operáciu kolien. S manželkou žijú v nemeckom Tübingene, pracuje vo firme Somfy, ktorá bola dlhoročným sponzorom jeho niekdajšieho klubu TV Rottenburg.

MILAN BENCZ (1987, univerzál): Kariéru ukončil v sezóne 2019/20 v Nitre, rozhodnutie urýchlila aj korona. Rodák zo Žirian sa zamestnal v rodinnej stavebnej firme, reprezentačný dres si naposledy obliekol na ME 2017 v Štetíne.

ROMAN ONDRUŠEK (1980, libero): Od roku 2009 pôsobí vo Francúzsku. Profesionálnu hráčsku kariéru ukončil v Cambrai. Jeho „béčko“ ako hrajúci tréner priviedol z piatej do tretej ligy. V novej sezóne prevezme A-tím v najvyššej súťaži Ligue A.

EMANUELE ZANINI (1965, tréner): Slovenských volejbalistov viedol tento Talian v rokoch 2008 až 2011, dvakrát s nimi vyhral Európsku ligu a na ME 2011 ich priviedol k 5. miestu. V súčasnosti tréner volejbalistov Chorvátska, na lavičke ktorých bude 8. septembra súperom Slovákov v D-skupine na ME v Tallinne. V novej sezóne sa vráti aj do Serie A1 ako tréner Ravenny.

MARCO FENOGLIO (1970, asistent): K mužskej reprezentácii prišiel za svojím krajanom Zaninim ako asistent a zároveň kondičný tréner. V roku 2018 sa na Slovensko vrátil ako tréner našich volejbalistiek, po 12. mieste na ME 2019 v Bratislave ich pripravuje na augustové ME v Chorvátsku.