Michaloviča láka Kórea. Na 99 percent však ostávam v Nantes.
Typ správy: internetový článok
Zdroj správy: SVF, Filip Hudec
Správa o: Peter
Michaloviča láka Kórea. Na 99 percent však ostávam v Nantes, hovorí Volejbalista roka23.04.2020 - Filip Hudec, SVF
Peter Michalovič sa stal dvanástym Volejbalistom roka. FOTO: Radovan StoklasaKTO JE PETER MICHALOVIČ
Narodený: 26. mája 1990 v Malackách
Výška: 200 cm
Post: univerzál
Počet štartov v reprezentácii: 85 (48 súťažných + 37 oficiálnych prípravných zápasov)
Debut v reprezentácii: 6. júna 2010 v EL v Sheffielde proti Veľkej Británii
Kariéra: do roku 2005 Strojár Malacky, 2005 - 2007 ŠG Bilíkova Bratislava, 2007 – 2009 SOPM Trenčín, 2009 – 2013 DHL Ostrava, 2013 - 2014 Andreali Latina (ITA/A1), 2014 - 2015 Sieco Service Ortona (ITA/A2), 2015 - 2017 Tonno Callipo Calabria Vibo Valentia (ITA/A2,A1), 2017 - 2018 Jaroslavič Jaroslavľ (RUS), 2018 - 2020 Nantes Rezé Métropole Volley (FRA)
Úspechy:
Reprezentačné: víťaz Európskej ligy 2011, 5. miesto na ME 2011, 3. miesto na Final Four 3. skupiny Svetovej ligy 2015, účastník ME 2011, 2015 a 2019
Klubové: majster ČR s Ostravou (2013), vicemajster ČR s Ostravou (2011), 2x víťaz Českého (2010,2012) a Česko-Slovenského pohára s Ostravou (2010,2012), víťaz Talianskeho pohára A2 s Vibom (2016)
UMIESTNENIA PETRA MICHALOVIČA V ANKETE VOLEJBALISTA ROKA
2011 - 14. miesto
2012 - 6. miesto
2013 - 13. miesto
2014 - 8. miesto
2015 - 6. miesto
2016 - 11. miesto
2017 - 14. miesto
2018 - 3. miesto
2019 - 1. miesto
VOLEJBALISTI ROKA
6x - Richard Nemec (1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2003)
4x - Emanuel Kohút (2013, 2016, 2017, 2018)
3x - Andrej Kravárik (1994, 2000, 2001), Michal Masný (2008, 2009, 2014)
2x - Tomáš Kmeť (2005, 2011), František Ogurčák (2006, 2007)
1x - Peter Diviš (2002), Jakub Joščák (2004), Martin Nemec (2010), Lukáš Diviš st. (2012), Martin Sopko st. (2015), Peter Michalovič (2019)
Tesne pred tridsiatkou sa dočkal najväčšieho individuálneho úspechu v kariére. Po minuloročnom treťom mieste sa premiérovo tešil z triumfu v ankete Volejbalista roka. Peter Michalovič nechal za sebou reprezentačného rekordéra Juraja Zaťka, aj kapitána národného tímu Tomáša Kriška a stal sa dvanástym víťazom v 26-ročnej histórii ankety.
V roku 2019 pomohol slovenskej reprezentácii k postupu na siedme majstrovstvá Európy za sebou a desiate celkovo. Na septembrovom šampionáte, jeho treťom v kariére (2011, 2015), bol so 76 bodmi najproduktívnejším hráčom výberu Andreja Kravárika. Slováci sa však po dobrom rozbehu v Bruseli a Antverpách nedostali z belgickej skupiny do osemfinále a obsadili konečné 19. miesto.
Na klubovej úrovni pôsobil dvojmetrový rodák z Malaciek v druhej sezóne za sebou v Nantes-Rezé a patril k najväčším hviezdam francúzskej ligy. V tomto ročníku, ktorý sa pre koronavírus nedohral, bol s 530 bodmi na čele produktivity Ligue A.
Po minuloročnej "bronzovej" priečke si sa prvýkrát stal najlepším slovenským volejbalistom roka. Aké pocity to v tebe vyvoláva?
"Ocenenie si veľmi vážim a teším sa z neho. Je to určitá satisfakcia za moju prácu, ktorú každodenne odvádzam. Vždy sa snažím robiť všetko najlepšie ako viem a mám najvyššie ambície. Ďakujem všetkým hlasujúcim, ktorí mi vyjadrili dôveru a tiež tým, ktorí sa podieľali na tomto úspechu."
Komu by si dal ocenenie ty, keby si mohol?
"Jurajovi Zaťkovi. Podľa mňa sa každou sezónou zlepšuje, u nahrávačov to tak je, že zrejú ako víno. Vždy bol technicky na vynikajúcej úrovni, patril k najlepším v Európe, ale brzdilo ho, že hral na krásu. Teraz hrá viac pre tím a vypracoval sa na správneho vodcu. Hoci sa rozhodol ostať na Slovensku a uprednostnil rodinu pred kariérou, stále sa udržuje na vysokej úrovni."
Pre aktuálnu situáciu s koronavírusom si žiaľ neužiješ slávu na pódiu, pretože slávnostný večer sa nemohol uskutočniť. Mrzí ťa to?
"Mrzí. Rád by išiel na galavečer a prevzal si cenu. Určite by som si to užil v spoločnosti dobrých ľudí vo volejbalovej komunite, no žiaľ, nedá sa nič robiť a rešpektujem aktuálnu situáciu. Treba to brať tak, ako to je. Verím, že keď si budem udržiavať výkonnosť, tak by to mohlo ešte niekedy vyjsť a snáď už bude aj priestor na oslavu."
Aký bol v skratke tvoj volejbalový rok 2019?
"Určite lepší ako ten predchádzajúci. Každým rokom sa učím a získavam skúsenosti. Teší ma, že som schopný aplikovať nové veci, ktoré robím s kondičným trénerom a cítim sa fyzicky veľmi dobre. Človek je v lepšej psychickej pohode, keď sa mu vyhýbajú zranenia a nebolí ho nič na tréningoch. Po výsledkovej stránke som s minulým rokom takisto spokojný, aj keď to mohlo byť samozrejme aj lepšie."
Ako s odstupom času hodnotíš minuloročné majstrovstvá Európy, na ktorých sme nepostúpili do osemfinále?
"Spomienky sú trpké, pretože po víťazstvách nad Španielskom a Rakúskom sme to mali na postup veľmi dobre rozbehnuté. Mrzí ma, že sme skončili pred bránami play off, ale malo to svoje príčiny a treba sa z toho do budúcna poučiť. Niektoré veci treba riešiť inak."
Z hry nás vyradila nečakaná prehra Nemecka so Španielskom v poslednom zápase skupiny. Nemci mali istý postup a chýbala im motivácia. Myslíš, že zápas vypustili?
"Nikoho z toho neobviňujem. Nemci si mohli dovoliť šetriť hráčov, Španieli mali motiváciu postúpiť, takže to takto dopadlo."
Zlatá európska liga sa s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutoční, otázna je aj augustová kvalifikácia o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy. Si v kontakte s novým trénerom reprezentácie Marekom Kardošom a budeš pokračovať v národnom tíme?
"Áno s Marekom som v kontakte. Dohodli sme sa, že sa budem udržiavať, čo u mňa nie je problém. Keď bude možné opäť športovať, tak som reprezentácii k dispozícii."
Často si pochvaľuješ spoluprácu so Strength Institute. Ako sa to odráža na tvojom fyzickom stave? Máš špeciálne tréningy?
"Spolupracujem s Ondrom Pavlákom, ktorý bol jedným zo zakladateľov silového inštitútu. Má progresívne metódy, ktoré mi veľmi vyhovujú. Nie je to vždy len o hrubej sile, ale dôležitá je efektivita a ľahkosť. Mne to veľmi vyhovuje. Myslím, že je to správna cesta."
O mesiac osláviš tridsiatku. Venuješ viac starostlivosti o svoj fyzický stav?
"Ja som sa na to pozeral podobne aj pred desiatimi rokmi, ale nemal som okolo seba správnych ľudí. Trápilo ma veľa zdravotných problémov a po klubovej sezóne som častokrát nebol v stave, aby som išiel do reprezentácie. Preto som niekoľko ročníkov musel nútene vynechať. Konečne som schopný oveľa viac vydržať a cítim sa stále lepšie."
Peter Michaôovič v útoku na ME 2019 proti domácemu Belgicku. Proti nemu Sam Deroo. FOTO: Martin Baumann, TASR.V minulej sezóne francúzskej ligy ste vypadli vo štvrťfinále s Tours a obsadili ste ôsme miesto. V aktuálnej, žiaľ nedokončenej sezóne, ste figurovali na piatom mieste. Aké ste mali ciele?
"Nemali sme vytýčený konkrétny cieľ, ale chceli sme postúpiť do play off a cítili sme, že bola šanca predrať sa do semifinále a zabojovať o medaily. Určite sme na to mali."
S 530 bodmi si bol v tejto nedokončenej sezóne najviac bodujúcim hráčom celej súťaže. V čom bolo tajomstvo úspechu?
"Myslím, že najdôležitejšie bolo práve to, že som sa po fyzickej stránke cítil perfektne. Nelimitovalo ma žiadne zranenie a mohol som odohrať naplno všetky zápasy. Udržiaval som si stabilnú výkonnosť. Dôležitá bola aj spolupráca so slovinským nahrávačom Gregorom Ropretom, ktorý mi veril. Rozumeli sme si na ihrisku aj mimo neho a odrazilo sa to na výsledku."
Z Francúzska si odišiel v polovici marca skôr, ako sezónu oficiálne zrušili. Nebál si sa, že v prípade reštartu sa budeš musieť vrátiť späť?
"Nie, pretože z klubu sme dostali oficiálne povolenie, že môžeme odísť. Sezóna bola na 99 percent ukončená, už chýbali len formality. O niekoľko dní sa to aj potvrdilo."
Vyplatil ti klub celý kontrakt? Alebo predčasne ukončená sezóne priniesla aj obete?
"Klub nás ubezpečil, že dostaneme všetko čo máme v zmluve. Časť peňazí by nám mal kryť štát. Nemám dôvod tomu neveriť, vo Francúzsku tieto veci fungujú."
V Nantes si strávil posledné dve sezóny, aká bude tvoja budúcnosť?
"Na 99 percent ostávam v Nantes. Podpísal som zmluvu na ďalšiu sezónu, prevláda obojstranná spokojnosť."
Prečo teda "len" 99 percent? Môže sa ešte niečo zmeniť?
"Nechal som si otvorené dvierka. Mal som v pláne ísť na ´try-out´ do Južnej Kórey, ale ten sa napokon neuskutoční a preto neviem ako si budú kluby vyberať hráčov. Tam je to jedno percento. Mám v zmluve klauzulu, že ak by ma angažoval kórejský klub, tak za určité odstupné môžem odísť."
Ako sa v tejto dobe udržiavaš vo forme?
"Po návrate na Slovensko som oddychoval, momentálne sa udržiavam v domácich podmienkach. V spolupráci s Ondrom Pavlákom sa zameriavam na core tréning, ktorý je základom pre budúcu fyzickú prípravu. Bicyklovanie, ani beh ma nebaví a ani v tom nevidím veľký zmysel pre volejbalistov. Dúfam, že sa čoskoro dostanem aj k možnosti na nejaký skupinový tréning, som rád, že vláda pomaly uvoľňuje opatrenia."
Ako sa majú tvoje sestry Monika (pozn. Šimková) a Lucia, ktoré sú v zahraničí. Ste v kontakte?
"Hej samozrejme. Mladšia Monika študuje v Buffale. Všetko je tam zastavené, nemôže športovať a výučbu majú online. Buffalo je v štáte New York, ktorý je najviac postihnutou oblasťou Spojených štátov, ale našťastie je to menšie mesto a nevládne tam panika. Je trochu v neistote, či sa vráti na Slovensko, alebo to tam prečká. Lucia je stále v Austrálii, kde pracuje. Je trochu smutná, že si nemohla dlhšie zahrať obľúbený beachvolejbal, ale aj tam sa obmedzenia pomaly uvoľňujú a začína s tréningom."
|